Rozhovor s Peterem Ďurcem


12. 6. 2023 Silnice a krosy Závody

V kolika letech jsi začal se sportem, potažmo s běháním?

Ku športu som bol vedený odmalička. Pamätám si, že asi 2 mesiace v spojich 6tich rokoch som chodil na tenis a asi pol roka na futbal. Ten mi veľmi nešiel. Neudržiaval som post, stále som chcel ísť za loptou. Tak ma dali do brány. Vydržalo mi to ani nie pol roka. Súbežne s futbalom som chodil na všeobecnú kondičnú prípravu detí. Bola to vlastne taká gymnastika spojená s bežeckou abecedou a hrami typu vybíjaná. Z toho nakoniec sa vyprofilovala atletika. Prvé atletické preteky som absolvoval vo svojich 11 rokoch. Do toho som veľa chodil s rodičmi po horách – turisticky, v zime na lyžiach.

Po střední škole ses vydal studovat medicínu do Prahy. Vystudovat medicínu je nelehký úkol a do toho jsi ještě pod vedením Honzy Pernici běhal na slušné úrovni. V roce 2017 jsi například zaběhl pětku za 14:14 min. Jak se ti dařilo skloubit studium a sport? Jak jsi v té době sport bral? Spíš jako odreagování od náročného studia nebo seriózně, že by ses tomu chtěl věnovat později na 100%?

Štúdium a šport sa mi skĺbiť poradilo celkom dobre. Na medicíne sa toleruje len obmedzené množstvo absencii, takže na sústredenia som nepomýšľal. Maximálne som chodil na predĺžené víkendy na Šumavu s trénerom Pernicom a jeho skupinou. Takto som si vyberal svoje absencie. Takmer všetok môj sociálny život išiel stranou. Riešil som len školu a behanie. Bolo to do istej miery aj odreagovanie. Podarilo sa mi nominovať na európske krosové šampionáty i z takejto prípravy, takže mi hlavou vŕtala myšlienka: “Čo keby som behaniu aspoň na čas dal 100%?” Nakoniec som sa rozhodol rozložiť si posledný ročník na škole a spraviť si ⅓ roka profesionálnejšiu prípravu na krosový šampionát v Šamoríne 2017. Absolvoval som pár sústredení v Tatrách a v Alpách (Sestriere a Melago). Nakoniec som sa zrejme pretrénoval a odniesla to Achilova šlacha.

Mezi řekněme roky 2017 až do loňského půlmaratonu v Košicích jsi závodil spíše sporadicky, vrhnul ses tedy do práce a s běháním úplně skončil nebo jsi se třeba jen udržoval?

Po nevydarenej príprave na kros v Šamoríne som chvíľu preteky nechcel ani vidieť. Behal som len pre odreagovanie sa pri učení. Nakoniec ma tréner Pernica prehovoril na pretek Vltava run, kde sme vyhrali za tím Winehouse.cz. Potom som sa rozpretekal na ceste 5km, 10km, a absolvoval som i nejaké preteky na dráhe na Slovensku (2019). Keď som v práci začal slúžiť, tak som s pretekmi opäť prestal. Prišlo mi zbytočné, aby mi tréner písal zmysluplný plán, keď

ja ho nedokážem splniť kvôli službám v nemocnici. S každodenným dochádzaním do práce po vlastných (beh alebo bicykel) som ale neprestal.

Proč ses nakonec zaměřil na ortopedii? Uvažoval jsi i o jiných specializacích?

O ortopédii som uvažoval asi od polovice štúdia, lebo aspoň časť ortopédie má blízko ku športu. Uvažoval som spočiatku na viac vedeckom zameraní kariéry, ale v priebehu štúdia som zistil, že to zrejme nebude pre mňa. I keď stále si viem predstaviť, že by som sa zameral i týmto smerom.

Loni jsi zaběhl v Košicích půlmaratón za 64:24 min. a nastartoval tak šňůru dalších úspěchů, které pokračují doteď. Kdo tě v současnosti trénuje a co stojí za takovým vzestupem formy? Jak vypadá tvůj typický tréninkový týden?

V súčasnosti ma trénuje Pavel Kováč. Nie je to ale tradičné trénovanie v zmysle tréner napíše plán a zverenec sa ho snaží splniť. Skôr mi vytvára podmienky na Dukle Banská Bystrica, aby som mohol trénovať čo si vymýšľam ja. Čerpám hlavne z toho čo mi sedelo najviac u trénera Pernicu. Do toho sa inšpirujem aj plánmi profesionálnych bežcov z internetu. Od trénera Kováča mám zase informácie ako trénovali poprední slovenskí bežci v minulosti.

Za vzostupom formy zrejme stojí to, že som s behaním neprestal a je pre mňa už prirodzené vstávať 5:30 a ísť hneď behať.

Typický tréningový týždeň je:

PO: 10 km do práce, 10-14 km z práce

UT: 10 km do práce, poobede kruháč s rovinkami 4 serie (8x cvik medzi tým rovinka 100m) a klus cca do 8 km

ST: 10 km do práce, 10-14 km z práce

ŠT: 6-8 km do práce, poobede tréning (úseky / fartlek)

PI: 10 km do práce, 10-14 km z práce

SO: 10-13 km do práce a služba – bez tréningu poobede

NE: 10 km z práce (zo služby) a dlhé kopce (úseky 1 km 500 m)

Deň služby sa samozrejme mení, tak tomu prispôsobujem plán. Keď som unavený, len klušem 10 km do práce a z práce, maximálne si niektorý deň pridám rovinky so 100m medziklusom.

( Peter absolvuje souvislé běhy v tempu 3:52-4:10/km, pzn. redaktora)

V prosinci 2022 ses účastnil ME v krose v italském Turíně, kde jsi obsadil 40.místo. Porazil jsi řadu běžců, kteří se běhání věnují profesionálně. Zajímá mě, jestli jsi někdy koketoval s myšlenkou, že bys běhání dával 100 %? Nebo ti naopak skloubení práce a tréninku vyhovuje?

Vyskúšal som si, že v profesionálnej príprave sa môžem ľahko pretrénovať. Keby som bol profesionál, boli by na mňa tlaky na výkon. Myslím si že oprávnené, keď by som za to dostával zaplatené. Pretrénovaný športovec ale nikoho nezaujíma. Ak by som nemal výkonnosť, veľmi ľahko by som sa ocitol nezamestnaný. Alebo by som musel robiť akúkoľvek prácu, ktorá by ma ani trochu nebavila.

Síce sa mi neoplatí chodiť na sústredenia (po 3 týždňoch sústredenia by som musel všetky služby absolvovať v jednom týždni) ale myslím si, že takto je to lepšie. Myslím si, že profesionálny športovec by mal ľudí inšpirovať k výkonom a k športovaniu, inak je jeho existencia pre spoločnosť zbytočná. Keď niečo zabehne, tak je to obdivuhodné. Ale čo má z toho bežný človek? Len to, že potom aj jeho inšpiruje k zdravšiemu životnému štýlu. Keď toto chýba (tá inšpirácia, nakopnutie), tak je správne, že za svoju činnosť (výkony) nedostane bohvieako zaplatené. Peniaze ti ľudia dajú len za to, čo má pre nich hodnotu a tak je to správne.

Mňa sa ale tento prípad netýka, lebo mám prácu a som vlastne na úrovni akéhokoľvek hobíka len s takým prerasteným hobby. Behám preto, lebo chcem a nie musím. Nemám nič lepšieho na práci :)

Skloubit práci lékaře a běžecký trénink musí být náročné. Zkus nastínit, jak vypadá tvůj běžný pracovní den.

5:30 -5:50 – budík, banán alebo ionťák, prípadne nejaká tyčinka.

5:50 (6:00) – beh do práce

6:40 – 7:00 – sprcha, prezlečenie

7:00- 7:15 – ranná vizita pacientov v práci

7:15- 7:45 – ranné hlásenie

7:45- 15:30 – práca na sálach alebo na oddelení do toho obed a aj neskoré raňajky

15:30 (16:00) – cca 17:30 – poobedný tréning

17:30- 18.30 – večera aj s prípravou.

18:30- 21:30 (22:00) – nejaký netflix sociálne siete alebo si čítam niečo odborné do práce prípadne strečing alebo spevňovačky.

Co podle tebe patří mezi nejčastější běžecké zranění a jak se jim vyvarovat? Z pohledu ortopeda je běhání vhodný sport pro širokou populaci?

Najčastejšie zranenia uvediem smerom od dola hore a v skratke uvediem možnú prevenciu, nie však liečbu.

1. Únanové zlomeniny metatarsov (ale aj inde na skelete dolnej končatiny) – prevenciou sú cviky na plochonožie. postupná zátaž pri trénovaní a dostatočný prísum vitamínu D a vápnika

2. plantárna fascitída – prevenciou je strečing svalov lýtka po behu.

3. tendinopatia Achilovej šlachy – prevenciou je postupná zátaž – hlavne čo sa týka zbehov z kopcov, excentrické cvičenia, zakrytie lýtok pri behu v chladnom počasí.

4. periostitída tibie ( zápal okostice – v angličtine shin splints), – prevenciou je postupná zátaž správna technika behu – predkolenie by malo byť vo vertikále pri dopade nohy.

5. natiahnutie a natrhnutie svalu m. gastrocnemius – prevenciou je zahriatie svalov čiže poriadna rozcvička.

6. Bežecké koleno (čiže bolesti za jabĺčkom) – tažko povedať čo je prevenciou lebo je to len popis bolestí ktoré môžu mať rôznu príčinu. Všeobecne môžem povedať, že prevenciou je balancia a dostatočná sila svalov v okolí kolena, adresovanie osových odchýlok (napr. kolená do O alebo do X) pomocou cvičení, a chondroprotektíva.

7. Natiahnutie a natrhnutie hamstringov – prevenciou je poriadna rozcvička so zahriatím

8. Iliotibiálny syndróm (z angličtiny iliotibial band friction syndrome) – prevenciou je valcovanie vonkajšej strany stehna a strečing.

Je toho viac, ale skúsil som uviesť najčastejšie. Všeobecne prevenciou je postupná záťaž a dostatočný prísun všetkých živín, správna technika behu, časovanie tréningov, a adresovanie svalových dysbalancii.

Pre širokú populáciu je to vhodný šport, pokiaľ nie je prítomná obezita (BMI nad 30). Nadváha (BMI 25-30) by až tak nevadila. Vtedy je pri každom kroku pri behu veľká záťaž na kĺby aj kosti.

Pár let zpátky bylo populární běhání v minimalistických botech? Jaký máš na ně názor?

Minimalistické topánky nemôžem v dnešnej dobe odporučiť asi nikomu. Jedine, ak by sa našiel niekto, kto behá veľa, vždy po mäkkom prírodnom povrchu, od ranného detstva, nemá žiadnu svalovú dysbalanciu, odchýlku skeletu už vôbec nie, a je štíhly. Pri minimalistickej obuvi je výrazne vyššia záťaž na kĺby, kosti a svaly, čo môže viesť k vyššie uvedeným zraneniam. Záťaž sa ešte zvyšuje pri behaní v minimalistickej obuvi po asfalte. Od detstva nosíme topánky aj na chôdzu. Podrážka tlmí dopad pri každom kroku. Myslím si, že je to šok pre telo prejsť na beh v topánkach, ktoré takmer ani nevidno. Na krátke prechádzky po nerovnom povrchu na stimulovanie chodidla je takáto obuv vhodná.

Tuto dobu můžeme bez nadsázky označit jako dobu karbonovou. Karbon se začal dávat do závodních bot a rázem začal padat jeden světový rekord za druhým? Máš s karbonkami zkušenosti, obecně jaký máš na ně názor?

S karbónovými topánkami mám skúsenosti. Behám v nich preteky a väčšinou aj tažšie tréningy. Všetky voľné behy behám v topánkach bez karbónu, aby si svaly lýtka príliš nenavykli, že ich prácu nahrádza karbónový plát v podrážke. Priniesli zaujímavý “vietor” do sveta behu. Nie je to len o karbóne, ale aj o pene v podrážke, ktorá tiež napomáha odrazu. Dočítal som sa, že takáto obuv nepomôže k lepšiemu výkonu rovnomerne každému. Viac vraj pomôže bežcom s dlhším krokom a nižšou frekvenciou kroku. Má to logiku, keďže pri väčšom kroku je viac energie predanej do podložky – v tomto prípade podrážky. Podrážka túto energiu navráti bežcovi ako struna pri nasledujúcom kroku. Myslím si, že takéto topánky by boli vhodné aj pri návrate bežca po zranení. Svaly vtedy nie sú zvyknuté na väčšiu záťaž, ale mozog si pamätá záťaž spred zranenia. Nenašiel som zatiaľ nejaké relevantné informácie, či pravidelné behanie v takejto obuvi nemôže spôsobiť atrofiu svalstva a oslabenie šliach na nohách v porovnaní s bežnou bežeckou obuvou. Táto teória sa ponúka, ale na druhú stranu ak bežec v týchto topánkach odbehne viac a rýchlejšie, pohybový aparát má rovnaký stimul.

Co tě čeká v nejbližší době? Chystáš se v budoucnu i na maratón nebo se chceš posunovat spíš na kratších distancích?

Najbližšie ma čakajú reprezentačné behy na dráhe 5 a 10 km. Teda ak nikto zo Slovákov neodbehne lepší čas ako mám ja. Cez leto by som chcel si dať krátku pauzu, potrénovať na jeseň pretekať – 10 km, polmaratón v Košiciach a krosy. Maratón príde na radu skôr budúci rok.

Kousek od Banské Bystrice se nachází Malá Fatra a Nízké Tatry. Využíváš hory k tréninku? Absolvuješ je běžecky nebo spíše turisticky?

Hory mám rád skôr turisticky alebo na bicykli v turistickom tempe. Tam si treba užiť tie výhľady a okolie. Pri pretekovom tempe sa to veľmi nedá. Voľný beh zase asi u nikoho nebude voľným behom pri kopci so sklonom 20% a viac. Obľúbenú trasu nemám. Celou obľúbenou oblasťou bude asi Slovensko od Malej fatry po Slovenský raj a od Banskej Bystrice na sever.









Podlysáci.cz